MONEY ART

Môžeme označiť za nekonvenčné, ak výtvarné vyjadrenie sa prostredníctvom jazyka papierových platidiel zaradíme pod umelecké dielo. Avšak všetky umelecké diela vznikali a vznikajú ako svojho času nekonvenčné vyjadrenie sa umelca. Slovami historika umenia je funkciou konceptuálneho umenia spochybnenie konvencie. Rovnako ako samotné dielo sa stáva dôležitou okolnosť, kontext, v ktorom dielo vzniklo. Nevymedzuje sa v limitoch mediálneho ukotvenia, ale neustále atakuje samotné žánrové členenie umeleckej tvorby. Konceptuálne dielo neslúži k produkcii artefaktov, ale k reštrukturalizácii myslenia diváka, príjemcu. Konceptuálne dielo stavia diváka do situácie, ktorá vystavuje skúške jeho pojmový aparát alebo vnemy súvisiace so zafixovanými spôsobom vyhodnocovania skúsenosti alebo interpretačnými návykmi. Konceptuálne dielo nás, divákov, dostáva do situácie, kde nemôžeme uplatniť našu kognitívnu výbavu zvyčajným spôsobom. Jeho účinkom je zakúsenie a uvedomenie si tejto kritickej situácie. A presne to môžeme zažiť pri vnímaní diela M. Gábriša. Pozeráme sa na bankovky, na ktoré sa zvyčajne nazerá najmä cez ich hodnotu v rámci systému výmenných hodnôt. No vzápätí si uvedomíme, že nejde o „skutočnú“ bankovku. Nenesie hodnotu v rámci dohodnutého systému výmenných konvencií. Ide o výtvarné vyjadrenie, ktoré na miniatúrnej ploche niekoľkých centimetrov štvorcových rozpráva svoj vlastný, neopakovateľný, nový príbeh.

Autor si privlastnil jazyk, výtvarnú morfológiu, ba aj syntax zo sveta papierových platidiel. No využil ho iným, novým, svojským spôsobom.

Grafické vyjadrenia na papierových platidlách bývajú výsledkom vysokého stupňa zručnosti v práci s umeleckým materiálom - v tomto prípade ide o rytinu. Práve skutočnosť, že v minulosti si tvorba jednotlivých súčastí bankovky vyžadovala excelentné zvládnutie grafického prejavu, ale aj grafických techník, najmä tlače z hĺbky a jej špecifík, upútala pozornosť autora a provokovala ho k hraniu sa s daným konceptom.

Od čisto manuálne, ručne kreslenej podoby vlastných „bankoviek“ v ranej mladosti postupoval Matej k náročnejším a ďalším úlohám a rôznorodým vyjadreniam na stanovenom malom formáte – v kompozícii menej, či viac platidlu podobným. Zaujímalo ho, čo všetko je možné, obvyklé vyjadriť na bankovke, ale najmä to, čo tam nebýva, čo tam ešte nebolo, narúšanie hraníc, prekračovanie konvencie. V súčasnosti sa využíva pre tvorbu platidiel širšie spektrum grafických techník a prístupov, a do procesu tvorby vstupuje okrem výtvarného videnia aj počítačová grafika. A toto bola pre autora ďalšia výzva. Matej Gábriš má hlboký vzťah k obidvom – k tradičným výtvarným technikám, aj k počítačovej grafike – čo je neobvyklé a jedinečné. Keď si všimneme filigránske zobrazenia na bankovkách z 19-teho a začiatku 20-teho storočia (ktoré boli vlastne vo svojej dobe často tou najefektívnejšou reklamnou plochou, aká mohla existovať), môžeme vidieť, ako štáty – vlastníci národných mien – využívali priestor na bankovkách ako plochu na ktorej prezentovali symboly vlastnej moci. Až postupne si všimneme, ako sa na malej ploche papierových platidiel prezentovali symboly civilných hodnôt a kultúrne symboly. Prostredníctvom týchto symbolov jednotlivé štáty propagovali a stále propagujú svoje hodnoty a jedinečnosť. Na ploche niekoľkých centimetrov takto vidíme dejiny národov a zmeny v usporiadaní sveta. Tieto symboly Matej študoval a učil sa hovoriť jazykom symbolov – čo je podstatou umenia od jeho počiatku. Práca s kultúrnymi symbolmi je náročná, vyžaduje si nemalú vedomostnú bázu a prípravu. To je časť tvorby, alebo práce na návrhu bankovky,ktorú nie je vidieť a ani sa nedá presne zmerať na počet hodín strávených s knihami, rešeršovaním a štúdiom jednotlivých kultúr a ich symbolických vyjadrení. Je to však podstatná časť práce a nesie v sebe veľkú časť výtvarného posolstva. Vyžaduje to nutnosť oboznámiť sa s jedným zo symbolov (kultúrnou osobnosťou, existujúcim umeleckým dielom, významným architektonickým, hudobným, či iným dielom ľudskej tvorivosti), podčiarknuť jej význam, hľadať historické, alebo kultúrne súvislosti, vytvoriť nový koncept a nové miniatúrne dielko. Tento proces je aj pre umelca obohacujúci. Možno toto je práve to, prečo je ochotný Matej do tejto výzvy vstupovať znova a znova.